Narodila som sa a žijem v Bratislave, kde aj po Malých Karpatoch alebo pri Dunaji behávam. S manželom často chodíme na víkend do Čiech a na Moravu, kde si väčšinou v sobotu zabehám v okolitej krajine, tak ju najlepšie spoznám. Keďže mám veľmi zlú orientáciu, často sa dostanem aj tam kam nechcem, našťastie vždy trafím späť, aspoň zatiaľ...
Začiatkom januára sme boli u kamaráta na chalupe v dedinke pri PP Rokytná severne od Znojma. V sobotu, keď väčšina osadenstva dospávala piatkovú zábavu, som podľa mapky na papieri vyrazila smer Tavíkovice. Mapku mi nakreslil domáci, vraj po pár kilometroch tam zaručene musím dobehnúť.
Zasnežená krajina bola zahalená v hmle, vidno bolo tak na 150 metrov.
Za dedinou z info tabule pri ceste v rýchlosti prečítam pár zaujímavostí a bežím dolu k rieke Rokytná. Prebehnem cez ňu po peknom moste, popri rieke vedie žltá značka. Rieku opúšťam, stúpam do kopca a už vidím odbočku na lesnú cestu, pre autá uzatvorenú rampou. Podľa mapky zatiaľ správne. Robím v snehu čerstvé stopy, dnes tadiaľto idem druhá, predbehol ma iba nejaký lesný hlodavec. Obdivujem vtáčie búdky na stromoch, prekvapí ma v toto ročné obdobie vyťukávanie ďatla, teší ma pohľad na lesné škôlky. V tomto nás naši susedia za riekou Moravou ďaleko predstihujú, v našich lesoch roky niet stopy po výsadbe, zato ťaží sa neustále...
A teraz to prišlo! Križovatka lesných ciest pri senníku s krmelcom. Tá na mapke nie je. Kadiaľ ďalej? V hmle sa vôbec neviem orientovať, vlastne ani bez hmly, ale sem tam mi pomôže aspoň orientácia podľa slnka – ak svieti. Volím cestu rovno. Pokračujem cez les, vybieham na otvorenú planinu a vidím obrysy stavby, teším sa, že som blízko cieľa. Kdeže! Stavba sa vynorí z hmly, je to starší, kedysi pekný dom so záhradkou, stojaci hneď pri dosť širokej asfaltke. Snáď ma do Tavíkovic privedie. Pokračujem, asfaltka sa stáča a prudko klesá dolu. Za zákrutou sa predo mnou vynorí most, podobný tomu, po ktorom som dnes už bežala. Počkať, veď to je ten istý, alebo tu majú dva rovnaké?! Pre istotu ho prebehnem, vybehnem do kopca asi kilometer a pri info tabuli sa podľa svojich stôp v snehu presvedčím, áno, tu som ráno začínala. Mám sa teda vrátiť a ukončiť beh?
Nie! Nevzdávam sa, zbieham späť k mostu, opäť stúpam k rampe. Idem po svojich stopách, cez ktoré sa zatiaľ prehnalo stádo lesnej zveri. A to som si myslela, že tu niet živej duše, taký je les tichý. Ďatel má pauzu, pribieham opäť k senníku s krmelcom, volím teraz cestu doľava. No to sa dalo čakať! Asi po 500 metroch ďalšia križovatka lesných ciest! Kadiaľ ďalej? Tá doľava príliš klesá, bežím teda cestou napravo, užívam si tichú, zasneženú prírodu. Ale nič pekné netrvá dlho, vybieham na asfaltku. Doprava, či doľava? Vydávam sa napokon doprava, pokiaľ mi hmla dovolí, vidím okolo seba len polia, obehli ma dve autá. Zrazu sa napravo z hmly vynoria obrysy stavby, poteším sa, ale nie nadlho. Je to dom so záhradkou okolo ktorého som už dnes bežala! Asfaltka pokračuje rovno, doprava dolu z kopca z nej odbočuje tá, po ktorej som tiež už dnes bežala.
Líbil se vám článek?Všem článkům od čtenářů nyní můžete dávat hlasy a odměnit tak autory za jejich práci. Pokud se vám článek líbil, klikněte dole pod článkem na tlačítko Článek se mi líbí. Autory nejlépe hodnocených článků pak každý měsíc odměníme. |
Hmla sa trochu rozostúpi a v diaľke vidím obrysy tabule označujúcej začiatok obce. Svitla v mne nádej. To budú určite tie Tavíkovice! Bežím teda ďalej rovno po hlavnej asfaltke. Pri tabuli mi pípne pätnásty kilometer, ale žiaľ je to Újezd, nie Tavíkovice! Vzdávam sa pokusu nájsť ich, vraciam sa k odbočke pri starom dome, ale nepokračujem asfaltkou dolu do údolia. V protismere prvých kilometrov dnešného behu sa lesom okolo škôlok a vtáčích búdok vraciam k rampe. Cez moje stopy v snehu sa opäť prehnali lesní štvornohí obyvatelia, tentoraz snáď celá armáda. Ale inak nikto nikde, ako v rozprávke - ani vtáčika letáčika.
Štvrtýkrát dnes prebieham cez ten istý most a už dosť unavená sa tackám do prudkého kopca späť. Už som pri kamarátovom dome, ale chýba mi ešte dvesto metrov do 20 kilometrov. Bežím teda okolo kúsok ďalej až kým mi Garmin hodinky pípnu dvacku. Uložím si beh do pamäte, trochu strečingu na ulici, udivene sa na mňa pozerá okoloidúci pes aj jeho pán, mačka na múriku si ma nevšíma, venuje sa rannej hygiene. V kuchyni je veselá nálada, všetci sú už hore, medzi kamarátmi kolujú frťany. Čudujú sa - prečo som bežala okolo chalupy ďalej, videli ma cez okno. Vysvetlím – naháňala som 20 km (tej vzdialenosti sa tiež čudujú). Keď si vypýtam soľničku a chrstnem si z nej do úst čudujú sa ešte viac. Vysvetlím – chcem predísť kŕčom, ktoré po takej vzdialenosti a výkone spôsobí strata soli v tele. No a najviac sa čudujú keď prehlásim: Nabehala som spolu 20 kilometrov, ale Tavíkovice som nenašla!
No a na to nemám vysvetlenie....
Napište svůj článek i VYTahle rubrika je určena těm, kteří se chtějí podělit o své zážitky, zkušenosti nebo tipy kolem běhání. Může jít o reportáž, test, tip na zajímavou trasu nebo jen zamyšlení. Nejsou dány žádné mantinely ani tématické okruhy. Tohle je místo, které je určené pouze vám. Lhal bych však, kdybych tvrdil, že to bude hřiště bez pravidel. Vaše příspěvky nepůjdou hned na stránky Rungo.cz, ale projdou "rychlým" okem někoho z redakce, nikdo ale nebude řešit vaše stylistické a gramatické záležitosti. Tento prostor berte jako blog-neblog, kde si za svůj obsah ručíte sami.  Psaní o běhání je někdy náročné. Ale tím to nekončí. Pokud se nám něco opravdu hodně zalíbí, může se stát váš příspěvek i hlavním textem na Rungo.cz. I vy tak můžete aktivně tvořit obsah a být součástí našeho týmu. Nejsme nejchytřejší, nejsme nejrychlejší, ale jsme otevření a to, co děláme, nás baví. Přidejte se. Pokud odešlete svůj příspěvek, redakce si vyhrazuje právo na editaci článku a co zveřejní (a co ne), bez udání důvodů. Marek NÁZOR ČTENÁŘE NEMUSÍ KORESPONDOVAT S NÁZOREM REDAKCE!!! |
