• Bežecká cesta k širšej slovenskej špičke

      22:41
    Päť dní som nebehal a už ma neskutočne "svrbia" nohy. Presne toľko času prešlo od môjho najrýchlejšieho polmaratónu (ČSOB Bratislava 2016). Čas 1:12:42 nie je zlý, ale viem, že ešte nie je mojím vrcholom.

    | foto: Marián Zimmermannpro iDNES.cz

    Od detstva som športoval. Ako každý dedinský chlapec som trávil čas od jari do jesene na tráve -hraním futbalu- a zimu na ľade, keď zamrzol potok alebo jazero. Na telesnej výchove som nemal problém so žiadnym športom. Hral som súťažne futbal a stolný tenis. Okrem toho mi celkom šla aj „tisícpäťstovka“ (aspoň na pomery rovesníkov v škole). Pochodil som taktiež celé Vysoké aj Západné Tatry.

    Po ukončení gymnázia som však takmer úplne stratil kontakt s aktívnym športovaním. Založil som si rodinu a musel som sa venovať deťom a dokončeniu vysokej školy. Býval som v tom období aj veľmi často chorý (prechladnutia, chrípky, problémy s trávením).

    Prvý impulz

    Keď som začal pracovať ako psychológ, tak som sa postupne vracal k behu. Začiatky boli veľmi nesmelé a nebol som v tejto aktivite vytrvalý. Prvý zlom nastal, keď mi manželka kúpila na Vianoce 2012 sporttester. Vtedy som začal behať dva až tri krát do týždňa. Spomínam si, že najprv som bežal iba dva kilometre, neskôr päť a nakoniec osem. Keďže bývam v rodinnom dome so záhradou, o ktorú sa bolo treba starať, tak frekvencia mojich tréningov s príchodom leta mala výrazne klesajúcu tendenciu.

    Rok 2014

    Druhý zásadný zlom nastal, keď som v zime na prelome rokov 2013 a 2014 začal zase pomaly behať. Vrátil som sa k pôvodnej frekvencii behu – najskôr raz do týždňa, neskôr som pridal ešte jeden deň. Tak som behával do marca 2014. Vtedy som na jednom výbehu stretol miestneho bežeckého veterána, pána Emila Hudáka, ktorý ma zastavil uprostred kopca a dal sa so mnou do reči o behaní. Absolvoval stovky súťažných behov, a to pritom začal behať až po päťdesiatke(!). Dovtedy trpel dokonca obezitou. Keď som počul koľko kilometrov nabehal, v akom veku a bez akejkoľvek finančnej podpory, tak som si povedal: „Dofrasa, prečo tu behám tieto smiešne vzdialenosti a nejdem behať ako tento „dedko“ ?!?!“.

    Fotogalerie

    A začal som. Vzdialenosť desiatich kilometrov som nerozvážne zo dňa na deň zdvojnásobil a začal som behávať z práce domov (Gelnica –Kluknava). S nie kvalitnými topánkami, na asfaltovom povrchu a nohami so supináciou chodidiel som si hneď privodil zápaly kolena. Keď som začal posilňovať nohy, spomalil som a hlavne zakúpil si kvalitnú bežeckú obuv, tak bolesti ustúpili a ja som sa začal pripravovať na moje prvé súťaže. Cieľ bol jasný - polmaratón v októbri 2014 v Košiciach. Predtým som si skúsil beh na 10 500 metrov v Spišskej Novej Vsi a polmaratón Košice- Seňa.

    Významný posun v mojej príprave nastal, keď som začal behávať v každom počasí, objavil som čaro fartleku i intervalového tréningu. Pritom všetkom bola nevyhnutná vytrvalosť. Ako to povedal jeden rehoľný brat - tiež bežec-, „vytrvalostný beh je predovšetkým o vytrvalosti v príprave“. Keďže som otec troch malých detí a nechcel som, aby môj beh obmedzoval rodinu, tak som musel hľadať časový priestor inde - beh v skorých ranných hodinách (v lete od štvrtej ráno) a využitie trasy do práce a z práce. Len na okraj jedna zaujímavosť – zistil som, že ak bežím domov z práce, tak som doma skôr ako keď cestujem MHD a musím prestupovať...

    Príprava bola na danú výkonnosť tvrdá, ale ja som pravidelne (aj v čase dovolenky) stával ráno o štvrtej, aby som bol doma o šiestej. Od apríla do decembra som nabehal cez 2000 kilometrov.

    Na polmaratón v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach som išiel s rešpektom, ale zároveň aj s odhodlaním užiť si preteky. Od prvej chvíle sa mi bežalo veľmi dobre, držal som sa pomerne vysoko (oproti pôvodnému cieľu, ktorým bolo dobehnúť v prvej dvestovke bežcov) a svoju pozíciu som si od štartu nie len udržal, ale aj mierne vylepšil.

    Výsledný čas 1:18:06 a konečné 14. miesto z dvetisíc bežcov v kategórii polmaratón mužov bol pre mňa osobne milým prekvapením. Ale taktiež dôkazom toho, že na polmaratón sa dá kvalitne pripraviť aj polročným tréningom.

    Rok 2015

    Ďalší rok som chcel ísť na ČSOB maratóne behať polmaratónsku trať. Ostalo iba pri chcení, keďže som si na začiatku januára vážne zranil lýtko (hlúpa chyba vychádzajúca z kombinácie nedostatočného rozcvičenia a silných mrazov). Prvé dni som nemohol vôbec chodiť a predstava behu sa mi zdala takmer nereálnou. Ale postupnou rehabilitáciou som sa dostával do normálneho chodu. Samozrejme celá moja zimná príprava bola pasé.

    Postupne som sa rozbehol, nabehal som celkom slušné objemy ešte v marci a v apríli. Prvé preteky v júni boli sľubné, ale za pomoci vetra zabehnúť polmaratón v čase cez hodinu pätnásť som nepovažoval za úspech. Chcel som viac a aj som to dostal. Prvého septembra som odbehol v najväčších horúčavách leta a ešte v poobedňajšej páľave na Podtatranskom polmaratóne prvý „bedňový“ pretek a tešil som sa z tretieho miesta. Na vrchol sezóny - Medzinárodný maratón mieru v Košiciach som išiel zvedavý sám na seba. A nestačil som sa čudovať. Celkové 6. miesto a čas 1:14:39 bolo veľkým povzbudením.

    Rok 2016

    Doteraz som trénoval sám. Poväčšine dlhé úseky. Sem-tam nejaký fartlek a intervaly. Ale žiaden cielený tréningový plán. Vedel som, že je potrebné niečo zmeniť a ja sám so svojím intuitívnym tréningom to neurobím. Preto som sa spojil s bývalým profesorom z gymnázia a vynikajúcim slovenským bežcom Martinom Holečkom, ktorý ma začal od novembra 2015 pripravovať. Moje tréningy, regenerácia, jedálniček a vlastne všetko dostalo hlavu a pätu. Musím povedať, že to je niekedy riadna drina, ale Martin vie, čo robí.

    Líbil se vám článek?

    Všem článkům od čtenářů nyní můžete dávat hlasy a odměnit tak autory za jejich práci. Pokud se vám článek líbil, klikněte dole pod článkem na tlačítko Článek se mi líbí.

    Autory nejlépe hodnocených článků pak každý měsíc odměníme.

    Snažil som sa posunúť aj v inej oblasti, keďže beh bol zrazu pre mňa nie len koníčkom a relaxom, ale už celkom citeľne ovplyvňoval aj rodinný rozpočet. Snažil som sa teda získať sponzorov pre môj „Zimmermann running team“. Poviem vám to ešte len bol ťažký oriešok. Ten kto to v našich podmienkach skúšal, tak vie o čom hovorím. Niečo sa mi podarilo a som za prejavenú dôveru veľmi vďačný ľuďom v spoločnostiach „RunStore“ a „247.sk“. Zažil som však aj pár veľmi nepríjemných skúseností od ľudí, ktorí si myslia, že sú veľkými pánmi, len čo dostanú pár hlasov v regionálnych voľbách...

    Bratislava 2016

    S okliešteným rozpočtom a zapáleným hrdlom som sa nakoniec do Bratislavy na polmaratón dostal. A s istou vzdorovitou tvrdohlavosťou som zabehol svoj „osobák“ 1:12.42. Konkurencia bola fakt kvalitná, veď sa bežali zároveň Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne. Celkové 8. miesto a piaty najrýchlejší čas spomedzi Slovákov sú veľkým povzbudením do ďalšieho obdobia.

    Ako ďalej???

    Aj keď to znie ako z teleshopingu, ale beh mi priniesol radosť z pohybu a prekonávania samého seba, pevnú vôľu, slušnú kondíciu a dobrú imunitu. Bežecké „úspechy“ na pretekoch sú iba príjemným bonusom. Aby som sa mohol posúvať ďalej a vyššie, budem potrebovať predovšetkým pevné zdravie a vytrvalosť v tréningoch, ktoré mi pripravuje skvelý tréner.

    Mám šťastie, že rodina ma v bežeckých aktivitách veľmi podporuje. Snáď mi doma rastú malí nasledovníci. Vo všetkých troch sa vidím a myslím, že každý z nich (svojím spôsobom) môže byť dobrým športovcom (nie len bežcom). Manželka Lucka je mojou veľkou oporou a neodmysliteľnou súčasťou „Zimmermann Running Teamu“. Bez jej pochopenia, tolerancie a skvelých masáži by to nešlo.

    A snáď sa pridá ešte aj nejaký ten sponzor...:-)

    Marián Zimmermann

    otec rodiny, bežec, psychológ

    Napište svůj článek i VY

    Tahle rubrika je určena těm, kteří se chtějí podělit o své zážitky, zkušenosti nebo tipy kolem běhání. Může jít o reportáž, test, tip na zajímavou trasu nebo jen zamyšlení. Nejsou dány žádné mantinely ani tématické okruhy.

    Tohle je místo, které je určené pouze vám. Lhal bych však, kdybych tvrdil, že to bude hřiště bez pravidel. Vaše příspěvky nepůjdou hned na stránky Rungo.cz, ale projdou "rychlým" okem někoho z redakce, nikdo ale nebude řešit vaše stylistické a gramatické záležitosti. Tento prostor berte jako blog-neblog, kde si za svůj obsah ručíte sami.

    Psaní o běhání je někdy náročné.

    Psaní o běhání je někdy náročné.

    Ale tím to nekončí. Pokud se nám něco opravdu hodně zalíbí, může se stát váš příspěvek i hlavním textem na Rungo.cz. I vy tak můžete aktivně tvořit obsah a být součástí našeho týmu. Nejsme nejchytřejší, nejsme nejrychlejší, ale jsme otevření a to, co děláme, nás baví. Přidejte se.

    Pokud odešlete svůj příspěvek, redakce si vyhrazuje právo na editaci článku a co zveřejní (a co ne), bez udání důvodů.

    Marek

    NÁZOR ČTENÁŘE NEMUSÍ KORESPONDOVAT S NÁZOREM REDAKCE!!!

    Autor:
    Článek se mi líbí


    • tisknout
    • sdílet
    • máte tip?




    mobilní verze
    © 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
    Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.